Niektorí sú "silní" a chcú to aj tak zvládnuť sami. Otrasú sa, pozviechajú a idú ďalej. Ak sa to takému človeku podarí, je šťastný a blahoželá si. Opäť som to dokázal. Nie som slaboch! Ide mi to lepšie ako tým druhým.
A čo si o tom myslia tí druhí? Tí, ktorí mu možno pomohli, ale on to vôbec nezbadal? Bez ktorých by to azda vôbec nešlo?
A čo si o tom myslí Boh, bez ktorého by sme sa ani nemali ako nadýchnuť?
Boh premýšľa inak ako my ľudia. "On dáva vychádzať slnku nad zlými aj nad dobrými a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých" (Matúš 5,45). Boh je veľkorysý. Dokonca dovolí, aby ho ľudia potupovali a vysmievali sa mu. Neponáhľa sa so súdom, On ho totiž nemá rád. "Ako žijem - znie výrok Hospodina, Pána - nemám záľubu v smrti bezbožného, ale v tom, že sa bezbožný odvráti od svojho spôsobu života a bude žiť" (Ezechiel 33,11).
Sú ľudia, ktorí to pochopia. Takí ľudia sú šťastní. Pozrime sa, ako poznal Boha Dávid, autor 40. žalmu:
"Túžobne som očakával na Hospodina,
sklonil sa ku mne a počul moje volanie o pomoc.
Vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahna a blata.
Nohy mi postavil na skalu a spevňuje moje kroky.
Do úst mi vkladá novú pieseň, chválospev na nášho Boha.
Mnohí to uvidia, budú sa báť a dúfať v Hospodina."
Žalm 40,2-4
Dávid pochopil, že Boh zachraňuje. Buďme k sebe úprimní. Nikto z nás nie je dostatočne silný, aby nikoho nepotreboval. A každý z nás potrebuje záchranu od toho strašného v nás, čo nás núti robiť nesprávne veci, čo nás núti hrešiť.
Boh je láska. On vie, čo potrebujeme. Nepotrebujeme, aby nás niekto poriadne vymlátil. Tak, tu máš! Nie. On prichádza, vystiera svoju láskavú ruku a hovorí: Poď, ja ťa pozdvihnem. Ja ti dám nový život. Ja spevním tvoje kroky. Ja ťa urobím skutočným víťazom. Lebo žiadny človek nedosiahne skutočné víťazstvo sám. Tí, ktorí ho naozaj dosiahnu, si uvedomujú, koľko veľa vďačia ľuďom okolo seba, a predovšetkým, koľko vďačia Bohu...