Konferencia sa uskutočnila 20.-24. apríla 2009 v švajčiarskej Ženeve. Bola pokračovaním konferencie z Durbanu, ktorá v roku 2001 neskončila práve slávne - po opakovaných slovných útokoch na Izrael ju opustili izraelská a americká delegácia. Táto konferencia mala obnoviť tieto naštrbené vzťahy, čuduj sa svete, s rovnako formulovanou agendou... Mnohé organizácie vyzvali na bojkot tejto konferencie, a celkom úspešne: po počiatočnom váhaní sa k Spojeným štátom, Izraelu, Kanade a Holandsku pridali ďalšie krajiny (Austrália, Nový Zéland, Taliansko, Nemecko, Poľsko a Česko).
Hoci vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová odmietla obavy, že by sa táto konferencia mohla zmeniť na antisemitské kázanie a povedala, že konferencia o rasizme sa nebude zaoberať kritikou Izraela, jej slová sa rozplynuli, keď vystúpil najkontroverznejší rečník - iránsky prezident Mahmúd Ahmadinedžád. Po úvodných slovách, poctivo pripravených pre západné ucho, o tom, ako treba budovať lepší svet bez rasizmu, si to zamieril svojím obvyklým smerom: sionisti sú rasisti a diabli.
Viacerí delegáti mu to vrátili pokrikmi: "Ty si rasista!" Ani niektorí novinári sa nezdržali a kričali: "Hanba, hanba!" A delegáti arabských krajín? Uhádli ste, tlieskali.
Ku cti európskym politikom slúži, že sa zdvihli a odišli. Najviac sa mi páčili naši západní susedia - odišli z konferencie úplne. Je to krajné riešenie, ale prečo je niekto taký tvrdohlavý, že napriek varovaniam predkladá neprijateľné návrhy rezolúcií a pozýva extrémistických rečníkov? A ešte k tomu na deň Hitlerových narodenín.
Nedá sa mi inak ako stotožniť sa s nositeľom Nobelovej ceny za mier Eliem Wieselom, podľa ktorého by mal byť iránsky prezident zatknutý za podnecovnaie ku genocíde. Naozaj, jeho miesto nie je za rečníckym pultom OSN, ale pred medzinárodným súdom.
Tak či tak, cieľ protestu bol napokon viac-menej splnený. Obama pred konferenciou varoval, že USA budú konferenciu bojkotovať, ak z jej záverečného dokumentu nebudú vypustené všetky ustanovenia týkajúce sa Izraela a hanobenia náboženstva. Islamské krajiny, stále rozhnevané kvôli karikatúram a filmom napádajúcim moslimov, presadzovali také znenie rezolúcie, ktoré by stavalo kritiku vierovyznania na roveň porušenia ľudských práv. To už aby my sme museli byť úplne ticho a oni mohli na pôde OSN odovzdávať svoje nenávistné prejavy.
Napokon sa udialo to, čo sa všetci protestujúci snažili presadiť: z rezolúcie boli vypustené všetky kontroverzné ustanovenia. Bola to pre mňa celkom príjemná správa. Priznám sa, že som to ani nečakal. Vďaka Bohu. Len tak ďalej, treba jasne ukázať, že postoje Ahmadinedžádovho typu do zahraničnej politiky nepatria. Vďaka všetkým, ktorí sa nebáli!