reklama

Prečo bývajú pohreby?

Dnes som bol na pohrebe. Nie, nevyjadrujte mi sústrasť, nebol to nikto z mojej rodiny. Ale premýšľal som. Pozostalí sa lúčia so zosnulým, ďalší sa snažia uctiť si jeho pamiatku a spoločne ho odprevádzajú z tohto sveta. Sú tu silné emócie. Smútok. Ale prečo sa to všetko vlastne robí?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (42)

Prečo, ak sme len kusy trochu viac vyvinutej hmoty? Hmota bola aj bude. Má svoju cenu. Dokážeme si zaplatiť za hmotné veci, ktoré potrebujeme (teda, ak si ich môžeme dovoliť). Hmotné veci si môžeme objednať, kúpiť, nadobudnúť, a práve tak ich môžeme predať alebo po výslužbe vyhodiť na smetisko. Áno, niekedy nám môže byť trochu smutno za starým dobrým autíčkom... Ale keď odíde človek, je to o toľko iné. Prečo? Čo také sa stane, keď z tejto zeme zmizne kus živej hmoty, hoci aj dobre vyvinutý? A prečo tie pozostalé "kusy hmoty" tak smútia?

Možno preto, že je tu niečo viac. Že neodchádza hmota. Napokon, všetci vidíme, že hmota tu ostáva. Čo teda odchádza? Hmota ostáva nehybná, stratila svoje funkcie. Ide o tie telesné funkcie? Plačeme za akýmisi funkciami? Nie, ide o niečo iné. Odchádza človek.

Človek je ďaleko viac ako kus hmoty. Človek má dušu, ktorá rozmýšľa, cíti, rozhoduje sa. Človek si tvorí vzťahy. Bez vzťahov nemôže žiť. A práve vzťahy sa pri smrti trhajú. Človek, ktorého sme milovali, tu už viac nie je. Človek, s ktorým sme mali vzťah, s ktorým sme sa stretávali, rozprávali, robili spoločné podniky, tu už nie je. Chýba nám. A kde vlastne je? To je ďalšia otázka.

Uvediem jeden provokatívny výrok múdreho človeka: "Srdce múdrych je v dome smútku, ale srdce bláznov v dome radosti" (kniha Kazateľ 7,4). Takto sa na to díval izraelský kráľ Šalamún. Nie, to neznamená, že náš život máme žiť v smútku a neradovať sa, aby sme boli múdri. To znamená, že múdry človek nie je ľahkovážny, čo sa týka smrti. Že nie je ľahkovážny, čo sa týka podstaty človeka a večnosti. V dome smútku môže človek premýšľať: Čo sa vlastne stalo? Kam odišiel? A čo bude, keď prídem na rad ja?

Ľudia si na pohreboch vždy dali záležať. Aj mnohé nálezy z minulých dôb majú spojitosť práve s pohrebmi. Niekde dávali ľuďom do hrobu aj veci, ktoré mali potrebovať na druhom svete. Nemyslím, že to bolo rozumné. Ale svedčí to o tom, že odchod z tohto sveta brali vážne. A je to tak dodnes. Viac alebo menej. Napokon, prečo ľudia hovoria, že život je krátky? Alebo že čas tak letí? Asi si uvedomujeme, že máme k dispozícii len určitý ohraničený čas. A boli by sme radšej, keby to tak nebolo. Keby sme žili večne. Asi to máme hlboko v srdci. Aj to povedal Kazateľ (3,11).

Teda to ide ešte hlbšie. Okrem duše máme aj ducha. Ducha, ktorý chce existovať navždy a bude existovať navždy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Pamätaj na svojho Stvoriteľa
v dňoch svojej mladosti...
...Skôr, než sa roztrhne strieborný motúzik,
a rozbije zlatá čaša,
roztriešti sa džbán nad prameňom,
poláme sa koleso na studni.
prach sa vráti do zeme, tak ako bol,
a duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal."

Dokonca aj toto povedal Kazateľ (12. kapitola). A tým zakončil svoje životné skúmanie.

Človek nie je len kus živej hmoty.

Tomáš Počai

Tomáš Počai

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som teológ a prekladateľ, a predovšetkým normálny človek ako vy. Naučil som sa niečo zhora a považujem to za príliš drahé, než aby som si to nechal iba pre seba...Moja osobná stránkaMoje prekladateľské služby Zoznam autorových rubrík:  VieraSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu